Navigácia

Výber jazyka

  • sk
  • en
  • hu

Obsah

Martin Benka

1Martin Benka sa narodil 21.septembra 1888 v Kiripolci, dnešnom Kostolišti, pri Malackách. Rod Benkov pravdepodobne pochádzal z horských oblastí Liptova a na Záhorí sa usadil na rozhraní 16. a 17. storočia.Otec Jozef Benka bol tesárom a príležitostným robotníkom s malým gazdovstvom. Matka Eva, rodená Dubničková, pochádzala z Gajar a popri výchove početnej rodiny pracovala sezónne pri poľných prácach.

Martin Benka bol najmladší z piatich súrodencov. Najstarší Michal slúžil vo Viedni, Ján bol vyučený stolár a neskôr žil v Amerike. Anna slúžila vo Viedni a po vydaji žila s manželom v Slavónii, Jozef bol továrenský robotník a žil v Amerike, Terézia žila v Badene pri Viedni. Traja súrodenci zomreli mladí.

Z potomkov rodu žije /iné informácie nemáme/v USA syn Jozefa , Adolf Otto Benka, ktorý nemá deti a je posledný v priamej línii.

V rokoch 1894-1902 bol Martin Benka žiakom Ľudovej školy v Kostolišti a navštevoval Štátnu maďarskú školu v Malackách. Krátky čas chodil do súkromnej hudobnej školy kapelníka Prachara , ktorý ho učil hrať na husliach.

V rokoch 1903-1906 bol maliarským učňom v Hodoníne. Po skončení učenia za maliara - natierača u majstra Lesquiera sa dostáva Benka do Viedne a pracuje ako maliarsky tovariš v rôznych firmách. Čoraz viac sa zaujíma o skutočné umenie, hudobné aj maliarske.

Dva roky strávil v súkromnej škole českého maliara E.Neumanna, kde si jeho talent všimol český novinár a spisovatel Ján J. Langer, ktorý mu zabezpečil profesionálne maliarske školenie u významného českeho maliara -krajinára Aloise Kalvodu. S Kalvodovou školou absolvolal v rokoch 1910-1914 viaceré maliarske cesty na Šumavu, do okolia Křivoklátu a takmer každoročne na Moravské Slovácko.

V roku 1910 prvýkrát vystavoval spolu s učitelom J. Štemberom vlastné štúdie z Chodska v Novej Kotyni. V roku 1913 bol jeho obraz Štúdia smrekového lesa prvýkrát vystavený v pražskom Rudolfíne a ďalšie obrazy na jubilejnej výstave Združenia výtvarných umelcov moravských v Hodoníne.

Za honorár na radu svojich priateľov odcestoval začiatkom leta 1913 do Veličnej na Orave. Táto študijná cesta mala rozhodujúci význam pre jeho ďalší umelecký rast. V roku 1915 s priaznivým ohlasom v tlači usporiadal svoju prvú samostatnú výstavu v Rohatci a v roku 1917 ďalšiu v Strakoniciach. Vojnové udalosti prežil ako nevojak v pohostinnom dome veľkostatkára Antonína Klenku z Vlastimilu, kde usilovne kreslil a vycibroval svoj umelecký štýl, ktorý v ďalších rokoch ustálil na báze monumentalizujucého expresionizmu s vlastným poňatím.

V roku 1939 sa presťahoval z Prahy do Martina, kde strávil obdobie druhej svetovej vojny. Po oslobodení zúžitkoval vlastné spomienky na slávne dni SNP a koniec vojny, vytvoril pozoruhodný cyklus obrazov s povstaleckou tematikou.

V roku 1948 mu bol udelený čestný titul Laureát štátnej ceny, no i predtým bol viackrát vyznamenaný. Pri príležitosti 65-tich narodenín mu bol ako prvému slovenskému maliarovi udelený titul Národný umelec a o ďesať rokov neskôr , v roku 1963, bol vyznamenaný Rádom republiky za celoživotné dielo.

Majster Benka túžil vybudovať ateliér a galériu v Malackách. Od vtedajších funkcionárov mesta Malacky nedostal ani pozemok, ani milého slova a tak odišiel do Martina, kde mu postavili dom s ateliérom a malou galériou. Ako protihodnotu za poskytnuté pracovisko odovzdal štátu svoju základnú umeleckú zbierku obsahujúcu vyše 5000 diel.

Martin Benka v Kostolišti na prácach na Spoločenskom dome

Posledné mesiace a dni svojho života strávil u rodiny Šagalovcov v Malackách a u Jozefa Gavalíka v Kostolišti. Po kolapse bol prijatý do Štátnej nemocnice v Malackách kde 28.júna 1971 o štvrtej hodine ráno dokonal. Po smútočnom obrade v sieni Slovenskej filharmónie v Bratislave bolo jeho telo prevezené do Martina a uložené do hrobky na Národnom cintoríne .

Vďaka svojpomoci miestnych občanov vznikla ešte za umelcovho života pamätná izba v miestom kultúrnom dome. Výjavy muža a ženy v kostolištianskom kroji na priečelí kultúrneho domu nakreslil sám umelec ešte za svojho života. Taktiež je zachovaný i Benkov rodný dom, ktorý je po rekonštrukcii. Benkove diela je možné vzhliadnuť nielen v pamätnej izbe Martina Benku, ale i v miestnom kostole, kde namaľoval obraz sv .Martina na koni, patróna kostola. Na obecnom úrade v Kostolišti sa tiež nachádzajú obrazy v sobášnej sieni, a to Záhorácka svadba.

Dielo

MALIARSTVO.

Po vstupe Martina Benku do výtvarného života, vyvíjalo sa umenie istý čas len v súvislosti s ním. Benka sa stal stredobodom nového pohybu, položil pred oltár Európy základný kameň budovy slovenského moderného výtvarného slohu. Majster si cenil vo svojom diele len maliarske kompozície vytvorené po dlhých prípravných fázach v ateliéri. Bola to aj osobitosť maliarovej povahy, pocit zodpovednosti a náročnosti k vlastnej práci, ktorý ho privádzal k tvorivému sústredeniu do ateliéru. “V prírode som nemohol tvoriť, tak ako som nemohol tvoriť priamo podľa skutočnosti. Príroda a skutočnosť mi boli iba prostredníkmi. Pri tvorbe ma nemali rušiť. Najlepšie sa mi pracovalo samému, uzavretému, obloženému štúdiami a kresbami z kraja, podľa ktorého mal vzniknúť obraz. Príroda mi bola studnicou, knihou, z ktorej som čerpal poučenie. Ateliér mi bol svätyňou.” Tento Benkov názor zdôrazňujeme preto, lebo v umelcovej pozostalosti sa nachádza takmer 1100 maliarskych diel. Benka vo svojej bibliografii napísal: “Mal som ambíciu vo velkých plátnach, na malých som sa nemohol vymaľovať s takou chuťou ako na veľkých”. Takých kompozícií, väčšinou veľkoformátových olejov, je približne 150. Ostatná a prevažná časť sú len skice, návrhy a štúdie. Skice z terénu mali pre Benku len inšpiračnú úlohu pri znovunavodení zážitku z určitého kraja. Z výtvarného hľadiska vynikajú neobyčajnou sviežosťou a bezprostrednosťou, ktorú niekedy strácajú veľké kompozície zhotovené po časovom a tvorivom odstupe. Niekoľkými ťahmi štetca, občas doplnenými ceruzou, alebo ryhami od rúčky štetca, svietiacimi akordami farby, vedel umelec vytvoriť neraz aj na malej ploche svojbytné veľdielo.

KRESBA.

Benka požadoval, aby sa jeho kresby “posudzovali ako pomôcky v ktorých nikto nehľadá umenie.” Bol výborným kresliarom aj vo vysokom veku, ked odložil štetec a plátno, sústavne kreslil. Sila umelcovho talentu dáva jeho kresbám osobitú výraznosť. Mnohé z nich sú plnohodnotné umelecké diela, neraz výtvarne čistejšie a objavnejšie ako nasledovné výtvarné riešenia. Oceňujeme dnes aj jeho kresbu ako prejav dokonalého formovaného majstrovstva a bohatého výrazového vyjadrenia. Základným kresliacim nástrojom bola pre Benku ceruzka. Používal aj mastnú kriedu , litografickú kriedu a veľmi často uhol. Základnú kresbu dopĺňal atramentom, pastelom a tušom. V poslednom desaťročí života používal aj guľôčkové pero a atrament.

GRAFIKA.

Úžitková grafika svojou svojou kvalitou a kvantitou je popri maľbe skutočne základom Benkovej tvorby. Svojou polyfunkčnosťou (knižná ilustrácia, plagáty, diplomy, známky a iné) ako aj bohatstvom štýlových podôb, oprávňuje k tomu, aby sme ho radili medzi významných predstaviteľov slovenskej úžitkovej grafiky. Naproti tomu v disciplíne voľnej grafiky vytvoril Benka za celý život len asi dve desiatky listov, čiže počet skutočne nepatrný. Majster sa venoval voľnej grafike viac - menej sporadicky, aj to len dvom technikám, a to litografii a linorezu. Začiatok tvorby nevieme presne určiť. Hneď v počiatočnej etape diela vznikol väčší súbor listov, väčšinou dvojfarebných litografií, napospol so slovenskými motívmi. Ostané grafické listy vznikali veľmi ojedinele ako napríklad Pltníci, obľúbený Benkov motív a variant kresby.

SOCHÁRSTVO.

V bohatej a mnohorakej produkcii nachádzame pokusy z oblasti komorného sochárstva. Sú síce okrajovým, ale zaujímavým doplnením prehľadu Benkovho diela aj z toho dôvodu že tieto ojedinelé plastiky sú prakticky málokomu známe.Najstaršou a umelecky najkvalitnejšou je soška Benkovho otca, ktorú umelec vyrezal v roku 1921. Sú známe i krojované figúry Bošáčan a Bošáčanka, ktoré Benka vymodeloval v továrni v Bošáci v roku 1944. Vačšiu pozornosť si zaslúži Benkov návrh na pomník rodičom, ktorý mal súsoším ozdobiť ich hrob v Kostoluišti na miestnom cintoríne. Hoci Benkov prínos do sochárstva je zanedbateľný, nemožno nepripomenúť, že umelec sa snažil realizovať svoje plastické cítenie aj v iných výtvarných disciplínach a to v návrhoch úžitkových predmetov (vázy, poháre, plakety, nábytok) ako aj v oblastiach monumentálne-dekoratívnej tvorby.

ÚŽITKOVÁ UMELECKÁ TVORBA.

Knižná grafika tvorí najrozsiahlejší celok Benkovej úžitkovej umeleckej tvorby a organicky súvisí s jeho výtvarným úsilím a osobnými záľubami. Pri výzdobe knihy vychádzal z rovnakých ideovo estetických zásad ako pri výtvarnej tvorbe. Ilustráciami mal burcovať národné povedomie čitateľa a zároveň dvíhať jeho sebavedomie. Priliehavý a Benkovi osobnostne blízky text slovenskej klasickej literatúry (Hviezdoslav, Sládkovič, Dobšinský, Rázusová-Martáková a iní) bol pre neho východiskovou bázou pre monumentalizujúcu kresbu ktorá v romanticko - lyrickej podobe heroizovala slovenskú skutočnosť. Ďalším celkom boli exlibrisy. Benková exlibrisová tvorba vychádza z umeleckého kánonu ako veľká Benková tvorba: bol v nej básnikom i hudobníkom, nesie v sebe pátos, zvuk, rytmus i takt. Pri tvorbe značiek myslel viacej na milovníka kníh, ktorý si môže originál zarámovať, ako na zberateľa ktorému je bližší grafický odtlačok. Preto základnou technikou je kresba tušou. Benkove exlibrisy boli vždy darom, ktorým obdarovával priateľov a ctiteľov na ich želanie, ale bez akéhokoľvek vplyvu na vybraný námet a na dobu spracovania. Knižná značka v Benkovom ponímaní má slúžiť výhradne knihe a nie zbrerateľskej výmene. Má svojím obsahom hovoriť nielen o majitelovi knihy, jeho povolaní a záľubách, ale aj o jeho láske ku knihe všeobecne a o záujme o istý druh kníh individuálne. Preto Benkove exlibrisy majú svoj dej i jasný obsah. V Benkovej tvorbe ma svoje dôležité miesto i neveľká zbierka plagátov . I keď štýlovo podliehal dobovým výtvarným názorom, v mnohých názoroch bol novátorský. Vytváral ich na objednávky, alebo ako súťažné návrhy, prípadne boli súčasťou propagačných materiálov väčších kultúrnych a spoločenských akcií, sokolských zletov, matičních akcií a pod. K tvorbe návrhov na poštové známky sa majster dostal cez miniatúry nálepiek na zápalkové krabičky pre zápalkáreň v Ružomberku. Presný dátum vzniku prvých štyroch nálepiek na zápalky nepoznáme ale hlavným inšpirátorom ich vzniku bol predseda správnej rady Ján Janček, Benkov priateľ. K návrhom na výzdobu skla, dreva a kovu sa dostal pri výtvarnom riešení bohoslužobných nádob a predmetov pre kaplnku v Spišskej Kapitule. Pri štátoprávnych úpravách v rokoch 1938-1939 popri tvorbe návrhov na známky sa venoval i návrhom na papierové peniaze. Na päťkorunovej bankovke z roku 1939 bola použitá jeho štúdia dievčenskej hlavy a na desať a dvadsaťkorunovej bankovke motív zátišia.